Ale toto vyhlásenie ruského vicepremiéra a ministra energetiky Alexandra
Novaka určite nezmierni obavy Únie, že energetická kríza hrá do karát
Moskve.
Kremeľ aj ruská plynárenská spoločnosť Gazprom popierajú, že by zohrali
akúkoľvek úlohu v kríze s dodávkami a pri raste cien plynu v Európe,
ktoré sú zhruba osemnásobne vyššie ako pred rokom. Niektorí európski
predstavitelia a energetickí experti ale tvrdia, že Moskva sa zdržiava
zvyšovania dodávok.
Energetické krízy, súvisiace s Ruskom, nie sú pre Európu nič nového. V
januári 2009 Rusko pre spor s Ukrajinou o údajnom neplatení za plyn
zastavilo dodávky pre najmenej 18 európskych štátov. Nové plynovody,
vrátane Nord Stream 2, Moskva vykresľuje ako spôsob posilnenia
energetickej bezpečnosti EÚ. USA a Ukrajina však už dlho varujú, že
namiesto toho môžu dať Moskve ešte väčšiu moc.
Gazprom minulý týždeň zmenil transport plynu do Maďarska. Namiesto cez
Ukrajinu si zvolil tzv. južnú trasu cez Čierne more do Turecka, Srbska
až Maďarska.
To vyvolalo zúrivú reakciu vlády v Kyjeve, podľa ktorej je to porušením
predchádzajúcej dohody a malo by to viesť k sankciám zo strany USA a
Nemecka. Kyjev sa obáva, že Rusko použije širšiu sieť plynovodov na
zastavenie transportu cez Ukrajinu, ktorá tak príde o príjmy z
poplatkov. A varoval, že to umožní Moskve využívať dodávky plynu a ich
možné zastavenie ako diplomatickú zbraň. Ak by to bola pravda, účinnosť
tejto zbrane by súčasná kríza cien výrazne zvýšila.
To, do akej miery Rusko skutočne prispieva k aktuálnemu rastu cien, je sporné. Európske zásoby plynu sú na desaťročnom minime.
Napriek dlhoročným rozhovorom o diverzifikácii zostáva Rusko hlavným
dodávateľom a pokrýva 43 % z celkovej spotreby plynu v 27-člennom bloku.
Gazprom exportuje plyn na základe dlhodobých zmlúv, ale prestal
uzatvárať ďalšie s tým, že najprv uspokojí domáci ruský trh.
Európska komisia oznámila, že preverí obvinenia, podľa ktorých Rusko
manipuluje s trhmi. Brusel plánuje zverejniť tiež „súbor nástrojov“ a
opatrení, ktoré môžu krajiny použiť na riešenie nárastu cien, vrátane
dotácií. Podľa európskych predstaviteľov riešením z dlhodobého hľadiska
je prechod na obnoviteľnú energiu.
Načasovanie krízy sa však niektorým zdá podozrivé. Po dokončení
plynovodu Nord Stream 2 potrebuje Rusko teraz dosiahnuť jeho
certifikáciu. Tento proces pritom nie je ani zďaleka ľahký. Spojené
štáty uvalili na projekt sankcie, čo môže odradiť špecializované firmy,
ktorých účasť na projekte je potrebná, aby získal certifikáciu.
Plynovod je už dlho predmetom sporov. A zatiaľ čo USA a Ukrajina sú proti nemu, Francúzsko a Nemecko presadzujú jeho dokončenie.
Podľa niektorých európskych predstaviteľov sú nižšie ako očakávané dodávky z Ruska hlavnou príčinou zúfalej situácie.
Rusko zostáva spoľahlivým dodávateľom energie, reagoval tento týždeň
prezident Vladimir Putin. A súčasnú krízu pripísal technickým zmenám na
európskom trhu s plynom pred niekoľkými rokmi. Najmä postupnému
ukončeniu dlhodobých kontraktov, ktoré Moskva preferuje a ich
nahradenie krátkodobými zmluvami a nákupmi na tzv. spotových trhoch.
Putin tiež argumentuje, že nové ruské potrubné systémy pod Čiernym a
Baltským morom sú ekonomicky a environmentálne efektívnejšie.
Doprava väčších objemov plynu cez Ukrajinu je „pre Gazprom ekonomicky
nerentabilná, pretože je drahšia“, povedal Putin, podľa ktorého pri
dodávkach cez nové potrubné systémy sa množstvo emisií oxidu uhličitého
zníži až 5,6-násobne.